Amatérske výskumy baróna Emila Hoeninga na Skale v Púchove poskytli možnosť rozpoznať jednu z najvýznamnejších kultúr včasnej doby dejinnej na území Slovenska – púchovskej kultúry. Rôznorodosť materiálnej kultúry tohto fenoménu osídlenia severného Slovenska sa podarilo presnejšie datovať až po viacerých výskumoch na strednom a hornom Považí, kde bolo aj hlavné teritórium jej rozšírenia.

Púchovská kultúra vyrástla z domácich koreňov pôvodného obyvateľstva, azda ilýrskeho pôvodu a za prispenia keltských a dáckych kolonistov. Dominantnou zložkou spoločnosti sa stal keltský kmeň Kotínov, ktorí aj rímski autori umiestnili do hornatých častí našej vlasti s poznámkou, že boli vynikajúci hutníci a kováči.

Počas 1. storočia pred Kr. sa sídliska púchovskej kultúry objavili aj na ďalších územiach – severovýchodnej Morave, južnom Poľsku, na Spiši, Pohroní aj Ponitrí. K najdôležitejším náleziskám púchovskej kultúry patria rozsiahle hradiská – oppidlá – kde sa sústreďovala nielen výroba a obchod, ale boli to aj významné strategické centrá príslušných regiónov, strediská kultu aj kultúrneho vývoja vôbec. Medzi najvýznamnejšie, okrem Skaly v Púchove, možno zaradiť Divinku, Vyšný Kubín, Liptovskú Maru, Spišský hrad a ďalšie.

Pri výskume týchto lokalít sa našlo ohromné množstvo pamiatok, ktoré reprezentujú širokú škálu výrobkov a rôznych materiálov dostupných v prostredí Slovenska, ale aj dovezených z okolitých krajín, dokonca až z rímskych provincií. Rozhodujúcou zložkou materiálnej kultúry sú výrobky z hliny a železa, menej už z bronzu, striebra a zlata. Z drahých kovov sa razili najmä mince viacerých typov, ktoré sú zároveň aj jedinečným dôkazom mimoriadneho hospodárskeho rozvoja severného Slovenska, najmä v poslednom storočí starého letopočtu. Dôkazom získavania surovín z miestnych zdrojov sú nálezy hutníckych zariadení – pecí na tavenie železa vo Varíne, kde sa objavili zvyšky pecí mimoriadnych rozmerov a zvláštnej konštrukcie, ktoré nemajú analógie na celom území tzv. slobodnej Germánie. Hrnčiarske dielne objavené na Liptove vyrábali dokonalú, na hrnčiarskom kruhu vyrobenú keramiku, ktorú vypaľovali vo veľkých peciach z hlineným roštom a predpecnou jamou. Rozvoj poľnohospodárstva spojený s pestovaním viacerých druhov obilnín a strukovín i chovom domácich zvierat, zabezpečoval dostatok potravy pre tunajší ľud. Železné radlice umožňovali lepšie obrábanie ťažkých pôd severného Slovenska a železné kosáky a kosy, ako aj kamenné žarnovy lepší zber úrody a kvalitnejšie spracovanie kultúrnych plodín.

Medzi mimoriadne pamätníky patria kultové miesta – svätyne, ktoré sa našli na Liptovskej Mare a v Prosnom. V týchto strediskách pohanského náboženstva sa sústreďovali obetiny miestnym božstvám vo forme obetovaných výrobkov a produktov, ba dokonca aj ľudí, ako najvyššej formy obety, ktorú u Keltov v Galii odsudzoval aj Július Cézar pri opise ich života.

Púchovská kultúra zaznamenala najväčší rozvoj na rozhraní letopočtov, kedy dosiahla aj maximálneho územného rozšírenia. Avšak v prvých desaťročiach nového letopočtu prišiel výrazný zásah do jej prostredia, ktorý spôsobil zánik nielen sídlisk, ale aj hradísk a hrádkov na celom území. Bol to vpád germánskych vojenských družín, buď z oblasti južného Slovenska, alebo severu – Lugiovia. Po tejto katastrofe sa len pomaly vracal život do horských údolí severného Slovenska, ale už na rozhraní 1. – 2. stor. po Kr. možno pozorovať rozvoj osídlenia a výroby aj keď v omnoho menšej miere a na menšom území, ako to bolo v staršom období. Tento obrodný proces však netrval dlho, pretože ho zastavili ťažké boje Rimanov s Germánmi, ktoré sa odohrávali na našom území počas tzv. markomanských vojen za cisárov Marca Aurelia a Commoda. Koncom týchto bojov boli násilne odvlečení aj Kotíni do provincie Palónia (dnešné Maďarsko) a tak postupne koncom druhého storočia po Kr. zanikla aj púchovská kultúra.

Jej význam pre kultúrny vývoj severného Slovenska zostáva stále nedocenenou kapitolou našej histórie a táto expozícia je len skromnou ukážkou mnohotvárnosti kultúrneho bohatstva tohto regiónu. Veď len razenie zlatých, strieborných a medených mincí sa na tomto území už nikdy nezopakovalo. Hutnícke zariadenia z Varína pracovali na takej vysokej úrovni, že podobnú dosahovalo slovenské hutníctvo až v 16. storočí. Výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu v takom veľkom množstve a kvalite sa opäť zopakovala až vo vrcholnom stredoveku. Železné radlice používané pri orbe na rozhraní letopočtov sa tu opäť objavili až v 9. storočí, keď toto územie bolo súčasťou Veľkej Moravy. Mimoriadny rozvoj vo všetkých oblastiach života, aký môžeme sledovať v období púchovskej kultúry sa v tomto prostredí opäť zopakoval až po vzniku miest v 13. – 14. storočí.

Otváracie hodiny

• Utorok   9.00 – 11.00 h
• Štvrtok 15.00 – 17.00 h
• Nedeľa 14.00 – 16.00 h

Mestské archeologické múzeum umiestnené v Župnom dome, Nábrežie slobody 522/1, 020 01  Púchov

Návštevy v ostatných pracovných dňoch týždňa alebo v iných časových intervaloch je možné si dohodnúť vopred:

• osobne a to na MsÚ Púchov – oddelenie školstva, kultúry, soc. vecí a športu,
• telefonicky: 0905 915 835.

Vstupné

• deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP                     1,00 EUR 
• dospelí                                                            1,50 EUR

Kontakt: 0905 915 835