Župný dom – Nábrežie slobody

Barokovo – klasicistickú budovu dal na konci 18. Storočia postaviť Imrich Marczibányi. Pôvodne bola využívaná ako soľný sklad a úrad. Dnes je Župný dom sídlom Múzea púchovskej kultúry a nachádzajú sa v nej aj obradné a reprezentačné priestory mesta.

www.zupnydom.sk

Pamätná fara – Moravská ulica

Budova je z roku 1904 a má priamy vzťah k dvom významným osobnostiam. V rokoch 1911-1925 bola pôsobiskom slovenského básnika, buditeľa, evanjelického farára Vladimíra Roya. Inštalovaná je na nej pamätná tabuľa s reliéfom. Druhá pamätná tabuľa pripomína pobyt J.A. Komenského v Púchove.

Kostol evanjelickej cirkvi a. v. – Moravská ulica

Novogotický kostol, postavený na mieste starého kostola v roku 1880. Vnútri je renesančný oltár z roku 1643. Oltár bol pôvodne v Marczibányiho kaplnke, ktorá už dnes neexistuje. Je dielom neznámeho rezbárskeho majstra, ktorý ho vyhotovil pravdepodobne podľa cudzieho vzoru. Vyrobený je z lipového dreva v rokokovo-renesančnom slohu. Po stranách oltára sú obrazy štyroch evanjelistov a tesne po bokoch postavy Petra a Pavla.

Kostol rímsko – katolíckej cirkvi – Námestie slobody

Z renesančného kostola, postaveného na základoch staršieho kostola, pravdepodobne z 13. storočia, stojí dnes jeho stará loď, v prvej tretine 18. storočia zbarokizovaná, spojená s novou loďou, postavenej v roku 1940. Renesančná loď mala dve polia hrebienkovej krížovej klenby. Pôvodná loď bola pripojená až asi v 13. storočí k veži. V rokoch 1939-40 kostol prestavali. K prebudovanej starej lodi pristavili moderný bazilikálny kostol. Vonkajšia architektúra je moderná, veža má barokovo-klasicistický charakter s názornými pilastrami a barokovo-laternovú baňu. Vnútorná architektúra hlavnej lode je veľmi reprezentatívna. Veľmi dobre je v nej začlenený oltár sv. Kríža s plastikami, ktorý je dielom sochára J. Bártfayho. Najstaršou pamiatkou v kostole je malá plastika Piety z druhej polovice 17. storočia.

Kostol rímsko – katolíckej cirkvi – Horné Kočkovce

Postavili ho v roku 1771 na mieste pôvodného kostola, ktorého dátum postavenia nie je známy. Je postavený v barokovo-klasicistickom slohu. V interiéri kostola sú tri oltáre. Na hlavnom je cenné drevené tabernákulum. Kostol má klasicistickú kazateľnicu a krstiteľnicu. Obrazy na bočných oltároch sú z druhej polovice 19. storočia. Kostol niekoľkokrát vyhorel.

Baroková kaplnka Panny Márie – Komenského ulica

Kaplnku nechali postaviť Marczibányiovci v roku 1746. Je vytvorená zo štyroch nosných stĺpov, na ktorých je klenba na spôsob baldachýnu. Z troch strán je medzi stĺpmi otvorená, pred štvrtou stenou je socha Panny Márie s Jezuliatkom.

Kaplnka – Trenčianska ulica

Dvojvežová kaplnka stojí neďaleko železničnej stanice, v brehu pod cintorínom. Je z 19. Storočia.

Socha sv. Jána Nepomuckého – Námestie slobody

Baroková socha z roku 1733 je umiestnená na dnešnom Námestí slobody v obkolesení štvorice líp pred rímskokatolíckym kostolom.

Socha sv. Jozefa – Ul. 1. mája

Kamenná plastika sv. Jozefa s dieťaťom v náručí.

Púchovská skala

Veľký kus pri odhaľovaní tajomstiev dejinného vývoja mesta urobil barón Emil Friedrich Johannes Hoenninng O’ Caroll, rodák z Hildeshermu, ktorý je pochovaný v Púchove. Pričinil sa o odhalenie tajomstiev púchovskej Skaly, odkiaľ pri prekopávaní sídliskových vrstiev získal množstvo pozoruhodných nálezov. Od roku 1888, po počiatočnom úspechu, keď tu našiel bronzový náramok a dve veľké bronzové spony, prikročil k sústavnej výskumnej práci a Skale sa už venoval natrvalo. Výskumy potvrdili, že sa tu na pomerne malom priestore nachádza viacero periód starých kultúr od staršej doby kamennej po dobu rímsku.

Výsledky jeho výskumnej práce sú uložené v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine, ale i v Budapešti a vo Viedni. Jedinú známu podobu Skaly vyhotovil práve Hoenning. Zachytáva archeologickú situáciu a upozorňuje aj na ľudovú tradíciu: bralo vraj pripomína Máriu Teréziu s jej dvorným radcom Václavom Antonínom Kounicom. Dnes má Púchovská skala úplne inú podobu, pretože v minulom storočí slúžila ako kameňolom.