Cestná doprava

Mesto Púchov je priamo napojené na diaľnicu D1 prostredníctvom diaľničného privádzača, ktorá v súčasnosti končí na križovatke ciest I/49 a II/507 pri Makyte. Diaľničný privádzač je vedený v trase cesty I/49. V súčasnosti sa uvažuje s prestavbou cesty I/49 na rýchlostnú komunikáciu R6, ktorá bude pokračovať ďalej smerom do Českej republiky. V prvej etape je navrhovaná výstavba rýchlostnej komunikácie v polovičnom profile.

– Cesta I. triedy – I/49 / Dolné Kočkovce, Kolonka, most, Ul. 1. mája, Ul. Vsetínska /
– Cesta II. triedy – II/507 / Nimnická cesta, Mudroňova, Hollého /
– Cesty III. triedy zabezpečujú pripojenie okolitých prímestských častí na mesto.
– III/049017 – Vieska-Bezdedov – Ihrište – Hoština
– III/049018 – Nosice

Sieť miestnych komunikácií na území mesta Púchov tvoria všeobecne prístupné a užívané komunikácie.

Miestne komunikácie v meste Púchov I. až IV. triedy spolu tvoria 59,2 km.

Prieťahy ciest prvej a druhej triedy cez mesto tvoria základ komunikačnej kostry mesta. V mesiaci apríl 2007 bol vykonaný dopravný prieskum na križovatkách št. cesty I/49 a II/507 a na križovatke MK Komenského a Štefánikovej.

Zloženie dopravného prúdu vyznieva jednoznačne v prospech osobných vozidiel, ktoré tvoria 81 % podiel. Cyklisti predstavujú 11 %, nákladné vozidlá 5 % a autobusy 3% z celkového počtu zaznamenaných vozidiel. Najvyššie intenzity boli na križovatkách zaznamenané v popoludňajších hodinách.

Pre zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v meste Púchov je potrebné:

– Aktívne pôsobenie na urbanizačný rozvoj mesta za účelom odstránenie nadmerného premiestňovania osôb a nákladov.

– Zvýšenie prepravnej práce cestou mestskej hromadnej dopravy- zvýšenie kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovne MHD za účelom zvýšenia operatívnosti dopravnej obsluhy a zníženia jalových kilometrov a zároveň rekonštrukcia stávajúcej technickej základne.

Zabezpečiť väzby MHD a prímestskej dopravy v rámci koordinovaného systému s cieľom zníženia časových strát cestujúcich pri prestupoch.

– Obmedzenie automobilovej dopravy v obytných zónach a presadzovať vytváranie dopravne tlmených zón.

– Podpora rozvoju nemotorických dopráv / vytváranie peších zón, peších trás, cyklistických trás /

– Riešenie problému statickej dopravy pre zabezpečenie parkovísk a odstavných nárokov obyvateľov a návštevníkov mesta.

– Rozmiestnenie autobusových zástaviek do vybudovaných odstavných plôch.

– Riešenie problému dopravnej nehodovosti a znižovanie negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie.

– Budovanie informačných systémov v prepravnom a dopravnom procese.

Cestná  hromadná  doprava

Cez mesto Púchov okrem liniek mestskej hromadnej dopravy sú vedené prímestské a diaľkové linky SAD, a.s., Trenčín.

– Púchov – Dohňany – Lazy pod Makytou
– Púchov – Beluša – Mojtín
– Púchov – Beluša – Ladce
– Púchov – Led. Rovne – Horovce – Kvášov – Lednica
– Púchov – Medné
– Púchov – Pružina
– Púchov – Pov. Bystrica – Domaniža – Rajec
– Púchov – Beluša – Ilava – Nová Dubnica – Trenčín
– Púchov – Dohňany – Zbora – Mostište
– Púchov – Pov. Bystrica – Papradno
– Púchov – Dubnica – Trenčín
– Púchov – Led. Rovne – Červený Kameň
– Púchov – Led. Rovne – Zubák
– Púchov – Lúky – Vydrná
– Púchov – Horná Maríková

Prevažná časť autobusových zástaviek sa nachádza na Ul. 1. mája, Štefánikovej, Hollého. Autobusové nástupište pri a.s. Matador, železničnej stanici a na Ul. 1. mája sú nedostatočné a nie je možné vzhľadom na ich kapacitu viesť všetky autobusové spoje v meste cez autobusové nástupište na Ul. 1. mája.

Mestská autobusová doprava (MAD)

MAD v meste Púchov zabezpečuje ADP a.s. Púchov. V roku 2007 jednou linkou, v roku 2008 plánuje rozšírenie MAD najmenej o dve – tri linky. Ročná prepravenosť

cestujúcich na MAD bola v roku 2004 – cca 1,5 mil. cestujúcich, v roku 2005 – 1 mil.

/7 liniek MAD/ a od roku 2006 cca 650 tis. cestujúcich ročne. /4 linky MAD/. V roku

2007 za 9. mes. – cca 380 tis. prepravených osôb.

Železničná doprava

Mesto Púchov sa nachádza na železničnej trati číslo 120 Bratislava – Žilina, 125 Púchov – Vsetín. Jedná sa o dvojkoľajové elektrifikované trate. V dlhodobom programe rozvoja železničnej dopravy na Slovensku, ako jedna z priorít je stanovená modernizácia koridorov Bratislava – Žilina – Čadca – Skalité – št. hranica s PR. Uvedená modernizácia železničnej trate, ktorá je v súčasnosti pripravovaná zasiahne aj do ďalšieho územného rozvoja mesta Púchov.

Letecká doprava

Z hľadiska dostupnosti zariadení leteckej dopravy najbližšie medzinárodné letisko k mestu Púchov sa nachádza letisko v Bratislave. Ďalšie letisko celoštátneho významu sa nachádza v Žiline.

Pešia a cyklistická doprava

Cez mesto Púchov prechádza úsek Vážskej cyklomagistrály, ktorá je jednou z najvýznamnejších nadregionálnych cyklistických ciest na Slovensku. Táto cyklomagistrála nie je vedená v samostatnom koridore, ale je vedená v trase cesty II. triedy II/507.

Trasa vchádza do mesta zo smeru Lednické Rovne po ceste II/507 a pokračuje po tejto ceste po cestný most nad vodným tokom Biela voda. Po prekročení Bielej vody sa trasa odkloní smerom k rieke Váh. Ďalej pokračuje po hrádzi Váhu. Po prekročení cesty I/49 pri moste pokračuje ďalej po Ul. Nábrežie slobody. Potom je nieko1ko 100 m vedená v koridore cesty II/507 po Nimnickej ceste. Trasa cyklomagistrály sa vráti opäť na hrádzu Váhu za križovatkou Námestia slobody. Takéto vedenie cyklotrasy je relatívne bezkolízne v smere od Lednických Rovní, pretože všetky odbočenia sú pravé. Opačný smer od Nimnice však niekoľkokrát musí prechádzať cestou II/507.

V súčasnosti sa malé cyklotrasy nachádzajú na sídlisku Sedlište a na nábreží Váhu kde sú vedené v súbehu s cyklistickou magistrálou rekreačno-odpočinkového charakteru.

Okolie Púchova ponúka dobré možnosti na rekreačnú cyklistiku, vzhľadom na prírodné danosti mesta Púchov a okolia. V budúcnosti je možné riešiť cyklotrasu premostením z Okružnej ulice na ostrov /Nosice/.

Statická doprava

Spoločným problémom všetkých miestnych komunikácii je nedostatočne riešené vedenie cyklistickej dopravy na území mesta.

V statickej doprave je riešenie zložité predovšetkým v lokalitách s vysokou intenzitou zástavby. Deficit parkovacích miest je možné riešiť budovaním podzemných parkovacích státí. Ďalšou možnosťou vytvorenia dodatočných parkovacích miest je zjednosmernenie vybraných mestských komunikácii.

– Prednostné pokrytie nárokov na odstavovanie vozidiel obyvateľov

– Účelnejšie využívanie jestvujúcich dopravných plôch pre odstavenie vozidiel, prípadne ich prebudovanie.

-Zabezpečenie parkovacích nárokov obyvateľov a návštevníkov v rámci dostavby občianskej vybavenosti

– Prednostné uspokojovanie krátkodobého parkovania pred dlhodobým i pred odstavením vozidiel

– Skvalitňovanie a rozširovanie zóny plateného parkovania v celej ploche vnútorného dopravného okruhu pri zohľadnení minimalizácie finančných dopadov na obyvateľov zóny

– Realizovanie progresívnej cenovej politiky na atraktívnych plochách v centre /parkovacie automaty/

– Dôsledné presadzovanie povinnosti investorov u nových alebo rekonštruovaných objektov v centre zabezpečiť kapacity pre statickú dopravu minimálne v rozsahu vlastných nárokov.

Návrh riešenia dopravy

Navrhujeme viesť trasu rýchlostnej komunikácie R6 od súčasnej križovatky ciest I/49 a II/507 smerom na hranicu s ČR po estakáde v súčasnom koridore cesty I/49. Rýchlostnú komunikáciu tesne pred zastaveným územím mestskej časti Vieska-Bezdedov previesť ponad železničnú trať a viesť v koridore železničnej trate č. 125. Pri tomto variante by trasa cesty prvej triedy ostala nezmenená. V dotyku so zastaveným územím mestskej časti Vieska-Bezdedov vybudovať mimoúrovňovú križovatku ciest R6 a I/49. Ďalej prebudovať križovatky št. cesty I/49 – Komenského ulica – most nad Bielou vodou na okružnú križovatku a riešiť formou okružnej križovatky napojenie obchodného domu Billa na Nimnickú ulicu. Riešenie napojenia obchodného domu Billa formou okružnej križovatky na Nimnickú by prirodzene spomalilo cestnú dopravu prichádzajúcu do centra a prispelo by tak k zvýšeniu bezpečnosti. Okružnú ulicu navrhujeme predĺžiť tak, aby zabezpečila aj obsluhu ostrova medzi starým a novým korytom rieky Váh. Ostrov je v koncepte riešenia

navrhovaný na športovo-rekreačné využitie, preto je potrebné ho vo viacerých bodoch napojiť na centrum mesta a súčasne by sa vytvorilo nové prepojenie Nimnickej cesta II/507 s cestou tretej triedy, ktorá v súčasnosti sprístupňuje Staré Nosice. Na premostenie starého koryta Váhu navrhujeme vybudovať nový most s minimálnou podchodnou výškou ponad Nimnickú cestu – 4,60 m.

Na premostenie nového koryta Váhu /kanál/ navrhujeme vybudovať „pohyblivý" /zdvíhací/ most tak, aby bolo zabezpečené zachovanie budúceho plavebného koridoru.

Križovatku Okružná ulica – Nimnická navrhujeme prestavať na mimoúrovňovú križovatku kombinovanú s úrovňovou okružnou križovatkou, ktorá zabezpečí aj zásobovanie územia dotknutého prestavbou. V prvej variante uvažujeme s vedením železničnej trate č. 120 v novom koridore cez územie ostrova. Nová trasa železnice bude ďalej pokračovať smerom do Nimnice a po prekonaní Váhu bude vedená v tuneli. Takéto riešenie vyžaduje prestavbu existujúceho cestného mostu ponad železnicu na Trenčianskej ulici / I/49/.

Prestavbu cestného mostu ponad železnicu realizovať tak, aby bolo možné vybudovať mimoúrovňovú križovatku ciest III/049018 a I/49. Takéto riešenie by umožnilo v budúcnosti využiť po preložení trasy železničnej trate č. 120 uvoľnený železničný zvršok na preložku cesty II/507. Nová cesta druhej triedy by odbremenila Nimnickú cestu od cestnej dopravy a zlepšila by sa tak aj dostupnosť po hrádzi vedenej pešej a cyklistickej trasy pre obyvateľov sídlisk. Existujúcu cyklistickú a pešiu trasu navrhujeme prepojiť aj s novými trasami, ktoré budú vybudované na ostrove. Prepojenie navrhujeme zrealizovať dobudovaním cyklistických chodníkov na novom cestnom moste, ktorý spojí Okružnú ulicu s ostrovom.

Poloha mesta

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín.

Súradnice mesta: 49° 07’ severnej geografickej šírky

18° 20’ východnej geografickej dĺžky

Rozloha katastra: 4138 ha

Hustota osídlenia: 453 obyvateľov/ km2

Geológia

Okolie Púchova je veľmi zložité. Biele Karpaty tvoria prevažne horniny starotreťohorného a druhohorného veku. Javorníky majú podobné zloženie a v Strážovských vrchoch na ľavom brehu Váhu vystupujú mladotreťohorné, prípadne starotreťohorné a druhohorné horniny. Najväčší význam a rozšírenie majú horniny bradlového pásma, ktoré sa tiahne z Moravy cez Púchov a Považie až na východné Slovensko.Z východu sa tiahne centrálny karpatský oblúk, tvorený žulovými jadrami a sedimentami vápencovo-dolomitického charakteru. Sú to Strážovské vrchy.Na západe je vyvinuté flyšové pásmo starotreťohorného veku s charakterom striedania pieskovcov a ílovcov. Majú zložitú geografickú stavbu. Z juhu zasahovalo v mladších treťohorách more, jeho pozostatky majú charakter štrkov, ktoré sa striedajú s polohami pieskov. Vidno ich pri ceste Beluša – Pov. Bystrica.

Klimatické podmienky

Podnebie je typicky vnútrozemské. Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca január je – 4°C. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca júl je +19°C. Priemerná mesačná teplota nad +15°C je v Púchove 80 dní. Priemerná ročná teplota je +8°C. Priemerné množstvo zrážok 800 – 900 mm.

Hydrologické podmienky

Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach. Riečna sieť je vyvinutá jednostranne. Väčšie prítoky pozorujeme len z pravej strany. V blízkosti Nimnice – Nimnický potok. Pod Púchovom potok Biela voda. Pri Lednických Rovniach potok Lednica. Z ľavej strany sú len menšie prítoky napr. Slatinský potok. Hlavným nositeľom spodných vôd sú štrkové náplavy Váhu. Okolité horniny bradlového pásma sú na vodu chudobné.

Zásobovanie mesta elektrickou energiou je realizované prostredníctvom distribučnej sústavy VN a NN siete, ktorej vlastníkom aj správcom je SSE, a.s., Pri Rajčianke 6, 010 01 Žilina. Podrobnejšie informácie o trasách a zariadeniach elekrtickej siete na území mesta budú spracované v rámci nárhu riešenia územného plánu.

Plynofikácia:

Distribučná sieť plynovodov v dvoch tlakových úrovniach je vo vlastníctve a správe SPP, a.s. – Distribúcia, RSC Sever, Závodská cesta 26, 010 01 Žilina. Informácie o úrovni, stupni a trasovaní plynofikácie mesta budú doplnené v vrámci schválenej územnoplánovacej dokumentácii.

Voda:

Poloha vodovodnej a kanalizačnej siete, dimenzie jednotlivých vodovodných a kanalizačných potrubí, hranice tlakových pásiem, poloha a výdatnosť vodných zdrojov, zariadenia vodovodnej a kanalizačnej siete ako vodojemy, čerpacie stanice, odľahčovacie komory, ČOV prevádzkuje v meste Púchov Považská vodárenská spoločnosť, a.s. závod Považská Bystrica. v súčasnosti Vodárenská spoločnosť pripravuje Plán rozvoja vodovodov a kanalizácií TN kraja, ktorého súčasťou je i územie mesta. Podrobnejšie informácie budú spracované v rámci nového územného plánu.

Telekomunikácie:

Diaľkové a miestne telekomunikačné káblové rozvody spadajú pod vlastníctvo T-Com, a.s. Bratislava. Podrobnejšie informácie o trasovaní a zariadeniach budú spracované v ÚPD.

Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) v roku 2001 žilo v Púchove celkom 10 149 ekonomicky aktívnych osôb (EAO), z toho 5 221 (51,4 %) mužov a 4 928 (48,6 %) žien.

Pre sídelný útvar Púchov je charakteristický vysoký stupeň zapojenia obyvateľov do pracovného procesu. Podielom 53,9 % ekonomicky aktívnych na celkovom počte obyvateľov prevyšuje celookresný (50,6 %) a vysoko i celoslovenský (49,6 %) priemer. Zvlášť vysoká je ekonomická aktivita žien. Z celkového počtu žien je 51,1 % ekonomicky aktívnych, čo je v porovnaní s celookresným priemerom (46,2 %) viac takmer o 5 %. Súčasná vysoká ekonomická aktivita obyvateľov priamo súvisí s ďalšími demografickými javmi, najmä s priaznivou vekovou štruktúrou populácie, predovšetkým s vysokým podielom obyvateľov v produktívnom veku (65,3 %).
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo mesta pôsobí v rôznych odvetviach národného hospodárstva. Podľa SOBD 2001 sa ekonomicky aktívne obyvateľstvo pracovne orientovalo na nasledovné odvetvia:

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Púchova podľa odvetví:

Za prácou mimo miesto bydliska odchádzalo v hodnotenom roku 1 618 ekonomicky aktívnych osôb, t.j. 15,9 %. Odchádzka za prácou je pomerne nízka, čo svedčí o vysokom počte vytvorených pracovných miest v samotnom meste. Z celkového počtu odchádzajúcich EAO 61,4 % tvorili muži. V rámci okresu Púchov odchádzka do zamestnania tvorila 35,2 % (572 EAO, hlavne do sídiel Lednické Rovne, Nimnica, Beluša). Mimo okres Púchov najviac obyvateľov odchádzalo do Považskej Bystrice (16,2 % z celkovej odchádzky), potom do Bratislavy, Žiliny, Dubnice n/V., Ilavy. Do zahraničia odchádzalo za prácou 10 % EAO.

Mesto sa člení na mestské časti:
Pod Lachovcom
Sedlište
Námestie
Centrum
Staré mesto
Sídlisko pri Makyte
Horné Kočkovce
Kolonka
Nové Nosice
Nosice
Hrabovka
Vieska Bezdedov
Ihrište
Hoština

Výbory mestských častí:
Pod Lachovcom
Sedlište
Stred mesta
Sídlisko za domom kultúry
Horné Kočkovce a Kolonka
Nové Nosice
Nosice
Hrabovka
Vieska
Ihrište
Hoština

Bytový fond

Ku dňu sčítania obyvateľov, domov a bytov (26. 5. 2001) sa v sídelnom útvare Púchov nachádzalo celkom 6 199 bytov, z toho:

– trvale obývaných 5 754 bytov, t. j. 92,8 %

– neobývaných 445 bytov, t. j. 7,2 %.

Celookresný podiel neobývaných bytov na celkovom bytovom fonde dosahoval 14,2 %.

Z celkového počtu 5 754 trvale obývaných bytov bolo v:

– bytových domov (BD) 4 354 bytov, t. j. 75,7 %,

– rodinných domoch (RD) 1 315 bytov, t. j. 22,9 %.
Celookresný podiel bytov v rodinných domoch činil 55,6 % z celkového trvale obývaného bytového fondu. Na 1 trvale obývaný dom pripadalo v priemere 1,74 bytov.
V nasledujúcom prehľade uvádzame novú bytovú výstavbu, ktorá sa realizovala v SÚ Púchov v rokoch 2002 – 2005. Bytový fond v roku 2005 oproti roku 2001 (SODB) vzrástol o 257 bytových jednotiek a dosiahol počet 6 011 bytov. Takmer polovicu prírastku tvorili byty v rodinných domoch (44,7 %).

*súkromné vlastníctvo

Kým bytový fond v etape od roku 2002 po súčasnosť zaznamenal prírastok bytov, počet obyvateľov poklesol z 18 833 na 18 737 v roku 2005. Táto skutočnosť sa prejavila v poklese obývanosti bytov z 3,27 na 3,12 obyvateľov/byt. V súčasnosti na 1 000 obyvateľov pripadá 320,8 bytov.

Nová bytová výstavba, rekonštrukcia a modernizácia bytového fondu a úbytok fyzicky opotrebovaného bytového fondu znamenali skvalitnenie veľkostnej štruktúry trvale obývaných bytov. Napriek rozsiahlej bytovej výstavby v meste v posledných rokoch pretrváva dopyt po bytoch.

katastrálne 

územie

celková

výmera*

orná

pôda

chmel-

nice

vinice

záhrady

ovocné

sady

tr. tráv.

porasty

lesné

pozemky

vodné

plochy

zastavané 

plochy

ostatné

plochy

* celková výmera v ha