Poloha mesta

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín.

Súradnice mesta: 49° 07’ severnej geografickej šírky

18° 20’ východnej geografickej dĺžky

Rozloha katastra: 4138 ha

Hustota osídlenia: 453 obyvateľov/ km2

Geológia

Okolie Púchova je veľmi zložité. Biele Karpaty tvoria prevažne horniny starotreťohorného a druhohorného veku. Javorníky majú podobné zloženie a v Strážovských vrchoch na ľavom brehu Váhu vystupujú mladotreťohorné, prípadne starotreťohorné a druhohorné horniny. Najväčší význam a rozšírenie majú horniny bradlového pásma, ktoré sa tiahne z Moravy cez Púchov a Považie až na východné Slovensko.Z východu sa tiahne centrálny karpatský oblúk, tvorený žulovými jadrami a sedimentami vápencovo-dolomitického charakteru. Sú to Strážovské vrchy.Na západe je vyvinuté flyšové pásmo starotreťohorného veku s charakterom striedania pieskovcov a ílovcov. Majú zložitú geografickú stavbu. Z juhu zasahovalo v mladších treťohorách more, jeho pozostatky majú charakter štrkov, ktoré sa striedajú s polohami pieskov. Vidno ich pri ceste Beluša – Pov. Bystrica.

Klimatické podmienky

Podnebie je typicky vnútrozemské. Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca január je – 4°C. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca júl je +19°C. Priemerná mesačná teplota nad +15°C je v Púchove 80 dní. Priemerná ročná teplota je +8°C. Priemerné množstvo zrážok 800 – 900 mm.

Hydrologické podmienky

Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach. Riečna sieť je vyvinutá jednostranne. Väčšie prítoky pozorujeme len z pravej strany. V blízkosti Nimnice – Nimnický potok. Pod Púchovom potok Biela voda. Pri Lednických Rovniach potok Lednica. Z ľavej strany sú len menšie prítoky napr. Slatinský potok. Hlavným nositeľom spodných vôd sú štrkové náplavy Váhu. Okolité horniny bradlového pásma sú na vodu chudobné.

Zásobovanie mesta elektrickou energiou je realizované prostredníctvom distribučnej sústavy VN a NN siete, ktorej vlastníkom aj správcom je SSE, a.s., Pri Rajčianke 6, 010 01 Žilina. Podrobnejšie informácie o trasách a zariadeniach elekrtickej siete na území mesta budú spracované v rámci nárhu riešenia územného plánu.

Plynofikácia:

Distribučná sieť plynovodov v dvoch tlakových úrovniach je vo vlastníctve a správe SPP, a.s. – Distribúcia, RSC Sever, Závodská cesta 26, 010 01 Žilina. Informácie o úrovni, stupni a trasovaní plynofikácie mesta budú doplnené v vrámci schválenej územnoplánovacej dokumentácii.

Voda:

Poloha vodovodnej a kanalizačnej siete, dimenzie jednotlivých vodovodných a kanalizačných potrubí, hranice tlakových pásiem, poloha a výdatnosť vodných zdrojov, zariadenia vodovodnej a kanalizačnej siete ako vodojemy, čerpacie stanice, odľahčovacie komory, ČOV prevádzkuje v meste Púchov Považská vodárenská spoločnosť, a.s. závod Považská Bystrica. v súčasnosti Vodárenská spoločnosť pripravuje Plán rozvoja vodovodov a kanalizácií TN kraja, ktorého súčasťou je i územie mesta. Podrobnejšie informácie budú spracované v rámci nového územného plánu.

Telekomunikácie:

Diaľkové a miestne telekomunikačné káblové rozvody spadajú pod vlastníctvo T-Com, a.s. Bratislava. Podrobnejšie informácie o trasovaní a zariadeniach budú spracované v ÚPD.

Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) v roku 2001 žilo v Púchove celkom 10 149 ekonomicky aktívnych osôb (EAO), z toho 5 221 (51,4 %) mužov a 4 928 (48,6 %) žien.

Pre sídelný útvar Púchov je charakteristický vysoký stupeň zapojenia obyvateľov do pracovného procesu. Podielom 53,9 % ekonomicky aktívnych na celkovom počte obyvateľov prevyšuje celookresný (50,6 %) a vysoko i celoslovenský (49,6 %) priemer. Zvlášť vysoká je ekonomická aktivita žien. Z celkového počtu žien je 51,1 % ekonomicky aktívnych, čo je v porovnaní s celookresným priemerom (46,2 %) viac takmer o 5 %. Súčasná vysoká ekonomická aktivita obyvateľov priamo súvisí s ďalšími demografickými javmi, najmä s priaznivou vekovou štruktúrou populácie, predovšetkým s vysokým podielom obyvateľov v produktívnom veku (65,3 %).
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo mesta pôsobí v rôznych odvetviach národného hospodárstva. Podľa SOBD 2001 sa ekonomicky aktívne obyvateľstvo pracovne orientovalo na nasledovné odvetvia:

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Púchova podľa odvetví:

Za prácou mimo miesto bydliska odchádzalo v hodnotenom roku 1 618 ekonomicky aktívnych osôb, t.j. 15,9 %. Odchádzka za prácou je pomerne nízka, čo svedčí o vysokom počte vytvorených pracovných miest v samotnom meste. Z celkového počtu odchádzajúcich EAO 61,4 % tvorili muži. V rámci okresu Púchov odchádzka do zamestnania tvorila 35,2 % (572 EAO, hlavne do sídiel Lednické Rovne, Nimnica, Beluša). Mimo okres Púchov najviac obyvateľov odchádzalo do Považskej Bystrice (16,2 % z celkovej odchádzky), potom do Bratislavy, Žiliny, Dubnice n/V., Ilavy. Do zahraničia odchádzalo za prácou 10 % EAO.

Mesto sa člení na mestské časti:
Pod Lachovcom
Sedlište
Námestie
Centrum
Staré mesto
Sídlisko pri Makyte
Horné Kočkovce
Kolonka
Nové Nosice
Nosice
Hrabovka
Vieska Bezdedov
Ihrište
Hoština

Výbory mestských častí:
Pod Lachovcom
Sedlište
Stred mesta
Sídlisko za domom kultúry
Horné Kočkovce a Kolonka
Nové Nosice
Nosice
Hrabovka
Vieska
Ihrište
Hoština

Bytový fond

Ku dňu sčítania obyvateľov, domov a bytov (26. 5. 2001) sa v sídelnom útvare Púchov nachádzalo celkom 6 199 bytov, z toho:

– trvale obývaných 5 754 bytov, t. j. 92,8 %

– neobývaných 445 bytov, t. j. 7,2 %.

Celookresný podiel neobývaných bytov na celkovom bytovom fonde dosahoval 14,2 %.

Z celkového počtu 5 754 trvale obývaných bytov bolo v:

– bytových domov (BD) 4 354 bytov, t. j. 75,7 %,

– rodinných domoch (RD) 1 315 bytov, t. j. 22,9 %.
Celookresný podiel bytov v rodinných domoch činil 55,6 % z celkového trvale obývaného bytového fondu. Na 1 trvale obývaný dom pripadalo v priemere 1,74 bytov.
V nasledujúcom prehľade uvádzame novú bytovú výstavbu, ktorá sa realizovala v SÚ Púchov v rokoch 2002 – 2005. Bytový fond v roku 2005 oproti roku 2001 (SODB) vzrástol o 257 bytových jednotiek a dosiahol počet 6 011 bytov. Takmer polovicu prírastku tvorili byty v rodinných domoch (44,7 %).

*súkromné vlastníctvo

Kým bytový fond v etape od roku 2002 po súčasnosť zaznamenal prírastok bytov, počet obyvateľov poklesol z 18 833 na 18 737 v roku 2005. Táto skutočnosť sa prejavila v poklese obývanosti bytov z 3,27 na 3,12 obyvateľov/byt. V súčasnosti na 1 000 obyvateľov pripadá 320,8 bytov.

Nová bytová výstavba, rekonštrukcia a modernizácia bytového fondu a úbytok fyzicky opotrebovaného bytového fondu znamenali skvalitnenie veľkostnej štruktúry trvale obývaných bytov. Napriek rozsiahlej bytovej výstavby v meste v posledných rokoch pretrváva dopyt po bytoch.

katastrálne 

územie

celková

výmera*

orná

pôda

chmel-

nice

vinice

záhrady

ovocné

sady

tr. tráv.

porasty

lesné

pozemky

vodné

plochy

zastavané 

plochy

ostatné

plochy

* celková výmera v ha

VŠEOBECNÉ ZÁSADY PRI VYŽADOVANÍ POMOCI

Ak vyžadujete pomoc v tiesni, alebo pri oznamovaní správy o mimoriadnej udalosti uveďte:
svoje meno a číslo telefónu, z ktorého telefonujete,
druh udalosti (požiar, dopravná nehoda, povodeň, trestný čin a pod.),
rozsah udalosti (požiar domu, bytu lesa, ohrozenie života viacerých osôb, zaplavenie cesty, poľa, obce, a pod.),
miesto udalosti,
ak je na miesto udalosti sťažený prístup, uveďte spôsob prístupu, smer, odkiaľ je možné miesto udalosti dosiahnuť a druh prístupovej cesty (súkromná cesta, poľná cesta a pod.).

Po ukončení hovoru počkajte na spätné volanie operátora príslušnej záchrannej služby alebo polície.

VŠEOBECNÉ ZÁSADY ČINNOSTI PRI OHROZENÍ

Uvedomte si, že najväčšiu hodnotu má ľudský život a zdravie a až potom záchrana majetku.
Pamätajte na sebaochranu, poskytnutie prvej pomoci a vzájomnej pomoci v tiesni.
Rešpektujte informácie poskytované prostredníctvom rozhlasu a televízie.
Nerozširujte poplašné a neoverené správy.
Nepodceňujte vzniknutú situáciu a zachovajte rozvahu.
Netelefonujte zbytočne, aby ste počas mimoriadnej situácie nepreťažovali telefónnu sieť.
Pomáhajte ostatným, najmä starým, chorým a bezvládnym ľuďom, postarajte sa o deti.
Dodržiavajte pokyny pracovníkov civilnej ochrany a ďalších záchranných zložiek, orgánov štátnej správy a samosprávy.

Čo je ohrozenie?

Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

Čo je mimoriadna udalosť?

Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária alebo katastrofa, ktorá ohrozuje život, zdravie alebo majetok.

Čo je mimoriadna situácia?

Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok, ktorá je vyhlásená podľa zákona č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a počas ktorej sú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia alebo postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.