<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>puchov.sk &#187; História mesta</title>
	<atom:link href="http://old.puchov.sk/category/mesto-puchov/historia/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://old.puchov.sk</link>
	<description>Oficiálne stránky mesta Púchov.</description>
	<lastBuildDate>Fri, 22 Jan 2016 08:30:39 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	
	<item>
		<title>Čestní občania mesta Púchov</title>
		<link>http://old.puchov.sk/cestni-obcania-mesta-puchov/</link>
		<comments>http://old.puchov.sk/cestni-obcania-mesta-puchov/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 30 Apr 2015 00:00:01 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Administrátor]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[História mesta]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://wordpress.acomputer.sk/?p=20</guid>
		<description><![CDATA[Čestný občan mesta Ján HOFFMAN Čestná občianka mesta IN MEMORIAM Oľga ZELKOVÁ Čestný občan mesta IN MEMORIAM Alois [...]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<p>Čestný občan mesta Ján HOFFMAN</p>
<p>Čestná občianka mesta IN MEMORIAM Oľga ZELKOVÁ</p>
<p>Čestný občan mesta IN MEMORIAM Alois ŠAMÁNEK</p>
<p>Čestný občan mesta IN MEMORIAM Mons. Ján Štefan PALKOVIČ</p>
<p>Čestný občan mesta IN MEMORIAM dekan Viktor KÁLLAY</p>
<p>Čestný občan mesta IN MEMORIAM ThDr.h.c. Mgr. Ján ZAŤKO</p>
<p>Čestný občan mesta IN MEMORIAM Ing. Ján ŠTRBÁŇ</p>
<p>Čestný občan mesta prof. Guido GAMBETTA</p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://old.puchov.sk/cestni-obcania-mesta-puchov/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Predstavitelia mesta od roku 1918</title>
		<link>http://old.puchov.sk/predstavitelia-mesta-od-roku-1918/</link>
		<comments>http://old.puchov.sk/predstavitelia-mesta-od-roku-1918/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 30 Apr 2015 00:00:01 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Administrátor]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[História mesta]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://wordpress.acomputer.sk/?p=18</guid>
		<description><![CDATA[Register richt&#225;rov, starostov, vl&#225;dnych komis&#225;rov a predsedov MNV a prim&#225;torov mesta od vzniku Československej republiky v roku 1918 [...]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<div>
<p>
		Register richt&aacute;rov, starostov, vl&aacute;dnych komis&aacute;rov a predsedov MNV a prim&aacute;torov mesta od vzniku Československej republiky v roku 1918 po s&uacute;časnosť:
	</p>
<h2>
		Starostovia (richt&aacute;ri)<br />
	</h2>
<p>
		&nbsp;
	</p>
<ul>
<li>
			Andrej VI&Scaron;ŇOVSK&Yacute; (1919-1923)
		</li>
<li>
			Jozef TRNKA (1923-1930)
		</li>
<li>
			Jozef VALENT&Iacute;NY (1930-1936)
		</li>
<li>
			Anton VI&Scaron;ŇOVSK&Yacute; (1936-1939)
		</li>
<li>
			Jozef VALENT&Iacute;NY (1939-1945)
		</li>
</ul>
<p>
		&nbsp;
	</p>
<h2>
		Vl&aacute;dni komis&aacute;ri a predsedovia MNV (MsNV)<br />
	</h2>
<p>
		&nbsp;
	</p>
<ul>
<li>
			Anton VI&Scaron;ŇOVSK&Yacute; (1945-1948)
		</li>
<li>
			Jozef VETE&Scaron;KA (1950-1954)
		</li>
<li>
			Jozef BATLA (1954-1957)
		</li>
<li>
			J&aacute;n JELČIC (1957-1960)
		</li>
<li>
			Jozef CRKOŇ (1960-1970)
		</li>
<li>
			Franti&scaron;ek KRO&Scaron;L&Aacute;K (1970-1974)
		</li>
<li>
			Stanislav &Scaron;IPOLD (1974-1976)
		</li>
<li>
			Jozef BATLA (1976-1981)
		</li>
<li>
			Anton PAN&Aacute;ČEK (1981-1990)
		</li>
</ul>
<p>
		&nbsp;
	</p>
<h2>
		Prim&aacute;tori mesta<br />
	</h2>
<p>
		&nbsp;
	</p>
<ul>
<li>
			J&aacute;n KA&Scaron;&Scaron;OVIC (1990-1991)
		</li>
<li>
			Alexander FORM&Aacute;NEK (1992-1994)
		</li>
<li>
			J&aacute;n &Scaron;TRB&Aacute;Ň (1994-2001)
		</li>
<li>
			Mari&aacute;n MICHALEC (2002-2014)
		</li>
<li>
			Rastislav HENEK (od 2014)
		</li>
</ul>
<p>
		&nbsp;
	</p>
<p>
		Pozn&aacute;mka: Register bol spracovan&yacute; na z&aacute;klade materi&aacute;lom mesta P&uacute;chov. Do registrov boli zaraden&yacute; len t&iacute; najvy&scaron;&scaron;&iacute; mestsk&iacute; predstavitelia, ktor&iacute; t&uacute;to funkciu riadne zast&aacute;vali. Predstavitelia, ktor&iacute; boli veden&iacute;m mesta len dočasne poveren&iacute; do registra neboli zaraden&iacute;.
	</p>
</div>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://old.puchov.sk/predstavitelia-mesta-od-roku-1918/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Významné osobnosti</title>
		<link>http://old.puchov.sk/vyznamne-osobnosti/</link>
		<comments>http://old.puchov.sk/vyznamne-osobnosti/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 30 Apr 2015 00:00:01 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Administrátor]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[História mesta]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://wordpress.acomputer.sk/?p=15</guid>
		<description><![CDATA[Za zakladateľa mesta, ktor&#233; sa časovo zaraďuje do obdobia okolo roku 1100 n&#225;&#353;ho letopočtu sa považuje veľmož poch&#225;dzaj&#250;ci [...]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<div>
<div>
<p class="cleaner">
			Za zakladateľa mesta, ktor&eacute; sa časovo zaraďuje do obdobia okolo roku 1100 n&aacute;&scaron;ho letopočtu sa považuje veľmož poch&aacute;dzaj&uacute;ci z dom&aacute;ceho obyvateľstva Puch. Potomkami rodu Puch boli neskor&scaron;&iacute; pr&iacute;slu&scaron;n&iacute;ci rodu <strong>P&uacute;chovsk&yacute;</strong>, predchodcovia rodiny <strong>Marczib&aacute;nyiovskej</strong>.
		</p>
<p>
			Prv&yacute;m kňazom p&uacute;chovsk&yacute; evanjelikov bol <strong>Pavel Mitick&yacute;</strong>, vzdelan&yacute; a vysoko v&aacute;žen&yacute; človek, ktor&yacute; v r. 1650 prijal na p&uacute;chovskej fare <strong>J&aacute;na &Aacute;mosa Komensk&eacute;ho</strong>.
		</p>
<p>
			V&yacute;znamn&uacute; skupinu osobnost&iacute; p&ocirc;sobiacich v 18. storoč&iacute; predstavovali niektor&iacute; vzdelanci, ktor&iacute; sa uch&yacute;lili do P&uacute;chova po bitke na Bielej hore. Boli to <strong>Eli&aacute;&scaron; Malobick&yacute;</strong>,<strong> Daniel Pavol</strong>, <strong>Eli&aacute;&scaron; Chrastina</strong> a <strong>Emanuel Te&scaron;ed&iacute;k</strong>. Medzi vzdelancov, ktor&yacute;ch život a dielo je spojen&eacute; s P&uacute;chovom patrili aj katol&iacute;cki kňazi <strong>Juraj Holl</strong>&yacute;, <strong>Juraj Borcs&aacute;nyi</strong>, <strong>Juraj Tvrd&yacute;</strong> a <strong>Maximili&aacute;n Hudec</strong>, v&yacute;znamn&iacute; pedagogick&iacute; a kult&uacute;ni pracovn&iacute;ci <strong>J&aacute;n Haviar</strong> a <strong>Ferko</strong> <strong>Urb&aacute;nek</strong>.
		</p>
<p>
			Do hist&oacute;rie mesta sa v&yacute;znamne zap&iacute;sal bar&oacute;n <strong>Emil Fridrich Johan Hoenning O Carol</strong>, objaviteľ prv&yacute;ch ľudsk&yacute;ch os&iacute;dlen&iacute; v tejto lokalite, po ktor&yacute;ch dostala pomenovanie osobit&aacute; p&uacute;chovsk&aacute; kult&uacute;ra. Zomrel v roku 1894 v P&uacute;chove, kde je aj pochovan&yacute;.
		</p>
<p>
			Veľk&uacute; časť života venoval P&uacute;chovu a jeho hist&oacute;rii <strong>Jozef Trnka</strong>, ktor&yacute; sa stal farbiarskym učňom v dielni svojho otca a p&ocirc;sobil na založen&iacute; e&scaron;te doteraj&scaron;ej dielne na v&yacute;robu modrotlače. Bol pr&aacute;vnikom a podielal sa na organizovan&iacute; dobrovoľn&eacute;ho hasičsk&eacute;ho zboru.
		</p>
<p>
			B&aacute;snik <strong>Vladim&iacute;r Roy</strong>, evanjelick&yacute; kňaz v p&ocirc;sobil v meste v 30-tich rokoch minul&eacute;ho storočia, v oblasti osvetov&yacute;ch a telov&yacute;chovn&yacute;ch organiz&aacute;cii. Bol radcom a priateľom slovensk&yacute;ch liter&aacute;tov.
		</p>
<p>
			Pripom&iacute;name si aj zn&aacute;me osobnosti v oblasti kardiochirurgie a chirurgie p&aacute;na <strong>Prof. MUDr. Vladim&iacute;ra Haviara</strong>, ako aj <strong>Prof. MUDr. Emila Matej&iacute;čka</strong>. Prv&yacute;m ministrom financi&iacute; vo federat&iacute;vnej ČSSR bol p&uacute;chovsk&yacute; rod&aacute;k <strong>Ing. Karol Martinka</strong>.
		</p>
<p>
			S v&yacute;vojom hospod&aacute;rskej spoločnosti v P&uacute;chove sa sp&aacute;jaj&uacute; men&aacute; ako s&uacute; <strong>Roľn&yacute;</strong>, <strong>Viliam Turza</strong>, <strong>Eduard Justus</strong>, <strong>Oto Hloža</strong> a <strong>&Scaron;tefan Rosina st</strong>.
		</p>
<p>
			&nbsp;
		</p>
</p></div>
</div>
<div id="homeadd">
	&nbsp;
</div>
<p>
	&nbsp;</p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://old.puchov.sk/vyznamne-osobnosti/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>História mesta</title>
		<link>http://old.puchov.sk/historia-mesta/</link>
		<comments>http://old.puchov.sk/historia-mesta/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 30 Apr 2015 00:00:01 +0000</pubDate>
		<dc:creator><![CDATA[Administrátor]]></dc:creator>
				<category><![CDATA[História mesta]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://wordpress.acomputer.sk/?p=12</guid>
		<description><![CDATA[Prv&#253;kr&#225;t hist&#243;ria p&#237;somne zaregistrovala P&#250;chov v roku 1243, kedy kr&#225;ľ Belo IV. vydal viacero darovac&#237;ch list&#237;n a v [...]]]></description>
				<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;">
	Prv&yacute;kr&aacute;t hist&oacute;ria p&iacute;somne zaregistrovala P&uacute;chov v roku <strong>1243</strong>, kedy <strong>kr&aacute;ľ Belo IV.</strong> vydal viacero darovac&iacute;ch list&iacute;n a v jednej z nich sa spom&iacute;na aj <strong>muž menom Puch</strong>, vlastn&iacute;k rovnomennej osady. Jej založenie m&ocirc;žeme datovať do obdobia okolo roku 1100, kedy sa p&uacute;chovsk&iacute; ľudia po op&auml;tovnom zničen&iacute; hr&aacute;dku a ich s&iacute;dliska pri p&uacute;chovskej &quot;Skale&quot; Maďarmi presťahovali na rovinu pod touto skalou. P&uacute;chovsk&uacute; &quot;Skalu&quot; e&scaron;te aj dnes archeol&oacute;govia radia k najintenz&iacute;vnej&scaron;ie os&iacute;dlen&yacute;m poloh&aacute;m z obdobia praveku a ranej doby dejinnej. Veď v archeol&oacute;gi&iacute; m&aacute; svoje pevn&eacute; miesto aj pojem &quot;p&uacute;chovsk&aacute; kult&uacute;ra&quot;, ktor&aacute; reprezentuje os&iacute;dlenie hornat&yacute;ch čast&iacute; Slovenska v obdob&iacute; piatich storoč&iacute; na prelome letopočtov.<br />
	<img alt="Historická listina" height="318" src="http://old.puchov.sk/public/images/hist-listina.jpg" title="Historická listina" width="448" />
</p>
<p style="text-align: justify;">
	Pre n&aacute;zov &quot;<strong>p&uacute;chovsk&aacute; kult&uacute;ra</strong>&quot; sa stali z&aacute;kladom archeologick&eacute; n&aacute;lezy vykopan&eacute; bar&oacute;nom Hoennigom. Tento rod&aacute;k s Hildeshermu, ktor&yacute; je pochovan&yacute; v P&uacute;chove, z&iacute;skal pri prekop&aacute;van&iacute; s&iacute;dliskov&yacute;ch vrstiev viacero pozoruhodn&yacute;ch n&aacute;lezov. Jedin&uacute; zn&aacute;mu podobu Skaly vyhotovil pr&aacute;ve Hoenning. Zachyt&aacute;va archeologick&uacute; situ&aacute;ciu a upozorňuje aj na ľudov&uacute; trad&iacute;ciu: bralo vraj pripom&iacute;na M&aacute;riu Ter&eacute;ziu s jej dvorn&yacute;m radcom V&aacute;clavom Anton&iacute;nom Kounicom.<br />
	Od konca 15. storočia až do druhej polovice 19. storočia tvrdil muziku v P&uacute;chove <strong>rod Marczib&aacute;nyovcov</strong>. V prvej polovici 17. storočia sa v meste usadili moravsk&iacute; bratia a P&uacute;chov sa presl&aacute;vil ich s&uacute;kenn&iacute;ckymi v&yacute;robkami. Vďaka v&yacute;hodnej zemepisnej polohe sa P&uacute;chov stal prirodzen&yacute;m obchodn&yacute;m centrom oblasti.<br />
	<img alt="História" height="290" src="http://old.puchov.sk/public/images/hist1.jpg" title="História" width="448" />
</p>
<p style="text-align: justify;">
	V roku <strong>1649 kr&aacute;ľ Ferdinand</strong> udelil mestu pr&aacute;vo konať v&yacute;kladn&eacute; jarmoky. Pr&aacute;ve v roku 350. v&yacute;ročia udelenia jarmočn&yacute;ch pr&aacute;v mesto P&uacute;chov trad&iacute;ciu jarmokov a trhov obnovilo organizovan&iacute;m Prv&eacute;ho p&uacute;chovsk&eacute;ho jarmoku v septembrovom term&iacute;ne &acute;99. Tradičn&yacute;mi remeslami, rozvojom ktor&yacute;ch mesto r&aacute;stlo, bolo s&uacute;kenn&iacute;ctvo, hrnčiarstvo a kn&iacute;htlač.
</p>
<p style="text-align: justify;">
	Centrom p&uacute;chovsk&eacute;ho tk&aacute;čstva bola pr&aacute;ve <strong>Moravsk&aacute; ulica</strong>, kde v roku 1761 p&ocirc;sobilo 68 s&uacute;kenn&iacute;ckych dieln&iacute;. Tu sa rodil aj p&uacute;chovsk&yacute; ľudov&yacute; kroj zdoben&yacute; <strong>modrotlačou</strong>, ktor&aacute; tiež patr&iacute; k &scaron;pecifik&aacute;m mesta. V&yacute;robňa Stanislava Trnku je totiž jedinou v&yacute;robňou modrotlače na Slovensku a svoj&iacute;m sp&ocirc;sobom je mal&yacute;m m&uacute;zeom. Jednou z m&aacute;la historick&yacute;ch pamiatok, ktor&aacute; sa v P&uacute;chove zachovala, je <strong>Župn&yacute; dom</strong>. Barokovo-historick&uacute; stavbu dal na konci 18. storočia postaviť <strong>Imrich Marczib&aacute;nyi</strong>. Je umelecko-historicky hodnotn&yacute;m dokladom historick&eacute;ho v&yacute;voja, Životn&eacute;ho sp&ocirc;sobu a prostredia spoločnosti. Dnes je Župn&yacute; dom s&iacute;dlom m&uacute;zea p&uacute;chovskej kult&uacute;ry. Po &uacute;tlme rozvoja mesta v 18. storoč&iacute; doch&aacute;dza k zlep&scaron;eniu pomerov v druhej polovici 19. storočia vybudovan&iacute;m železnice.<br />
	<img alt="Púchov" height="336" src="http://old.puchov.sk/public/images/hist2.jpg" title="Púchov" width="445" /><br />
	Od začiatku 20. storočia sa objavuj&uacute; prv&eacute; fabriky, postupne <strong>Syderolit a Syenit</strong> na v&yacute;robu &scaron;kridl&iacute;c, prv&aacute; slovensk&aacute; tov&aacute;reň na odevy &quot;Roln&yacute;&quot; (dne&scaron;n&aacute; Makyta) a nakoniec aj v&yacute;robňa pneumat&iacute;k &#8211; dne&scaron;n&yacute; <strong>Matador</strong>, resp. Continental. V čase Rak&uacute;sko-Uhorska patril P&uacute;chov pod spr&aacute;vu Trenčianskej župy, po vzniku ČSR sa zaradil ako okresn&eacute; mesto pod Žilinsk&yacute; kraj. Tento stav trval až do roku 1960, keď bol okres P&uacute;chov zru&scaron;en&yacute; a jeho &uacute;zemie sa stalo s&uacute;časťou okresu Považsk&aacute; Bystrica. Od roku 1996 je P&uacute;chov op&auml;tovne okresn&yacute;m mestom.</p>]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://old.puchov.sk/historia-mesta/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>
