Župný dom – Nábrežie slobody

Barokovo – klasicistickú budovu dal na konci 18. Storočia postaviť Imrich Marczibányi. Pôvodne bola využívaná ako soľný sklad a úrad. Dnes je Župný dom sídlom Múzea púchovskej kultúry a nachádzajú sa v nej aj obradné a reprezentačné priestory mesta.

www.zupnydom.sk

Pamätná fara – Moravská ulica

Budova je z roku 1904 a má priamy vzťah k dvom významným osobnostiam. V rokoch 1911-1925 bola pôsobiskom slovenského básnika, buditeľa, evanjelického farára Vladimíra Roya. Inštalovaná je na nej pamätná tabuľa s reliéfom. Druhá pamätná tabuľa pripomína pobyt J.A. Komenského v Púchove.

Kostol evanjelickej cirkvi a. v. – Moravská ulica

Novogotický kostol, postavený na mieste starého kostola v roku 1880. Vnútri je renesančný oltár z roku 1643. Oltár bol pôvodne v Marczibányiho kaplnke, ktorá už dnes neexistuje. Je dielom neznámeho rezbárskeho majstra, ktorý ho vyhotovil pravdepodobne podľa cudzieho vzoru. Vyrobený je z lipového dreva v rokokovo-renesančnom slohu. Po stranách oltára sú obrazy štyroch evanjelistov a tesne po bokoch postavy Petra a Pavla.

Kostol rímsko – katolíckej cirkvi – Námestie slobody

Z renesančného kostola, postaveného na základoch staršieho kostola, pravdepodobne z 13. storočia, stojí dnes jeho stará loď, v prvej tretine 18. storočia zbarokizovaná, spojená s novou loďou, postavenej v roku 1940. Renesančná loď mala dve polia hrebienkovej krížovej klenby. Pôvodná loď bola pripojená až asi v 13. storočí k veži. V rokoch 1939-40 kostol prestavali. K prebudovanej starej lodi pristavili moderný bazilikálny kostol. Vonkajšia architektúra je moderná, veža má barokovo-klasicistický charakter s názornými pilastrami a barokovo-laternovú baňu. Vnútorná architektúra hlavnej lode je veľmi reprezentatívna. Veľmi dobre je v nej začlenený oltár sv. Kríža s plastikami, ktorý je dielom sochára J. Bártfayho. Najstaršou pamiatkou v kostole je malá plastika Piety z druhej polovice 17. storočia.

Kostol rímsko – katolíckej cirkvi – Horné Kočkovce

Postavili ho v roku 1771 na mieste pôvodného kostola, ktorého dátum postavenia nie je známy. Je postavený v barokovo-klasicistickom slohu. V interiéri kostola sú tri oltáre. Na hlavnom je cenné drevené tabernákulum. Kostol má klasicistickú kazateľnicu a krstiteľnicu. Obrazy na bočných oltároch sú z druhej polovice 19. storočia. Kostol niekoľkokrát vyhorel.

Baroková kaplnka Panny Márie – Komenského ulica

Kaplnku nechali postaviť Marczibányiovci v roku 1746. Je vytvorená zo štyroch nosných stĺpov, na ktorých je klenba na spôsob baldachýnu. Z troch strán je medzi stĺpmi otvorená, pred štvrtou stenou je socha Panny Márie s Jezuliatkom.

Kaplnka – Trenčianska ulica

Dvojvežová kaplnka stojí neďaleko železničnej stanice, v brehu pod cintorínom. Je z 19. Storočia.

Socha sv. Jána Nepomuckého – Námestie slobody

Baroková socha z roku 1733 je umiestnená na dnešnom Námestí slobody v obkolesení štvorice líp pred rímskokatolíckym kostolom.

Socha sv. Jozefa – Ul. 1. mája

Kamenná plastika sv. Jozefa s dieťaťom v náručí.

Púchovská skala

Veľký kus pri odhaľovaní tajomstiev dejinného vývoja mesta urobil barón Emil Friedrich Johannes Hoenninng O’ Caroll, rodák z Hildeshermu, ktorý je pochovaný v Púchove. Pričinil sa o odhalenie tajomstiev púchovskej Skaly, odkiaľ pri prekopávaní sídliskových vrstiev získal množstvo pozoruhodných nálezov. Od roku 1888, po počiatočnom úspechu, keď tu našiel bronzový náramok a dve veľké bronzové spony, prikročil k sústavnej výskumnej práci a Skale sa už venoval natrvalo. Výskumy potvrdili, že sa tu na pomerne malom priestore nachádza viacero periód starých kultúr od staršej doby kamennej po dobu rímsku.

Výsledky jeho výskumnej práce sú uložené v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine, ale i v Budapešti a vo Viedni. Jedinú známu podobu Skaly vyhotovil práve Hoenning. Zachytáva archeologickú situáciu a upozorňuje aj na ľudovú tradíciu: bralo vraj pripomína Máriu Teréziu s jej dvorným radcom Václavom Antonínom Kounicom. Dnes má Púchovská skala úplne inú podobu, pretože v minulom storočí slúžila ako kameňolom.

V dobách pre kultúru žičlivých, od polovice päťdesiatych do konca osemdesiatich rokov, dokázal DS Makyta vyprodukovať osem rôznych premiér počas jedného roka a odohrať predstavenia pre viac ako sedem tisíc divákov. Divadelníci dlhé roky rozvíjajú družbu s dolnozemskými Slovákmi zo Starej Pazovy vo Vojvodine( bývalá Juhoslávia). Dnes, hoci chýbajú primerané finančné prostriedky, je zanietenie ochotníkov stále veľké,dôkazom je počet divadelných súborov, ich výnimočné výsledky v posledných rokoch.

Amatérske výskumy baróna Emila Hoeninga na Skale v Púchove poskytli možnosť rozpoznať jednu z najvýznamnejších kultúr včasnej doby dejinnej na území Slovenska – púchovskej kultúry. Rôznorodosť materiálnej kultúry tohto fenoménu osídlenia severného Slovenska sa podarilo presnejšie datovať až po viacerých výskumoch na strednom a hornom Považí, kde bolo aj hlavné teritórium jej rozšírenia.

Púchovská kultúra vyrástla z domácich koreňov pôvodného obyvateľstva, azda ilýrskeho pôvodu a za prispenia keltských a dáckych kolonistov. Dominantnou zložkou spoločnosti sa stal keltský kmeň Kotínov, ktorí aj rímski autori umiestnili do hornatých častí našej vlasti s poznámkou, že boli vynikajúci hutníci a kováči.

Počas 1. storočia pred Kr. sa sídliska púchovskej kultúry objavili aj na ďalších územiach – severovýchodnej Morave, južnom Poľsku, na Spiši, Pohroní aj Ponitrí. K najdôležitejším náleziskám púchovskej kultúry patria rozsiahle hradiská – oppidlá – kde sa sústreďovala nielen výroba a obchod, ale boli to aj významné strategické centrá príslušných regiónov, strediská kultu aj kultúrneho vývoja vôbec. Medzi najvýznamnejšie, okrem Skaly v Púchove, možno zaradiť Divinku, Vyšný Kubín, Liptovskú Maru, Spišský hrad a ďalšie.

Pri výskume týchto lokalít sa našlo ohromné množstvo pamiatok, ktoré reprezentujú širokú škálu výrobkov a rôznych materiálov dostupných v prostredí Slovenska, ale aj dovezených z okolitých krajín, dokonca až z rímskych provincií. Rozhodujúcou zložkou materiálnej kultúry sú výrobky z hliny a železa, menej už z bronzu, striebra a zlata. Z drahých kovov sa razili najmä mince viacerých typov, ktoré sú zároveň aj jedinečným dôkazom mimoriadneho hospodárskeho rozvoja severného Slovenska, najmä v poslednom storočí starého letopočtu. Dôkazom získavania surovín z miestnych zdrojov sú nálezy hutníckych zariadení – pecí na tavenie železa vo Varíne, kde sa objavili zvyšky pecí mimoriadnych rozmerov a zvláštnej konštrukcie, ktoré nemajú analógie na celom území tzv. slobodnej Germánie. Hrnčiarske dielne objavené na Liptove vyrábali dokonalú, na hrnčiarskom kruhu vyrobenú keramiku, ktorú vypaľovali vo veľkých peciach z hlineným roštom a predpecnou jamou. Rozvoj poľnohospodárstva spojený s pestovaním viacerých druhov obilnín a strukovín i chovom domácich zvierat, zabezpečoval dostatok potravy pre tunajší ľud. Železné radlice umožňovali lepšie obrábanie ťažkých pôd severného Slovenska a železné kosáky a kosy, ako aj kamenné žarnovy lepší zber úrody a kvalitnejšie spracovanie kultúrnych plodín.

Medzi mimoriadne pamätníky patria kultové miesta – svätyne, ktoré sa našli na Liptovskej Mare a v Prosnom. V týchto strediskách pohanského náboženstva sa sústreďovali obetiny miestnym božstvám vo forme obetovaných výrobkov a produktov, ba dokonca aj ľudí, ako najvyššej formy obety, ktorú u Keltov v Galii odsudzoval aj Július Cézar pri opise ich života.

Púchovská kultúra zaznamenala najväčší rozvoj na rozhraní letopočtov, kedy dosiahla aj maximálneho územného rozšírenia. Avšak v prvých desaťročiach nového letopočtu prišiel výrazný zásah do jej prostredia, ktorý spôsobil zánik nielen sídlisk, ale aj hradísk a hrádkov na celom území. Bol to vpád germánskych vojenských družín, buď z oblasti južného Slovenska, alebo severu – Lugiovia. Po tejto katastrofe sa len pomaly vracal život do horských údolí severného Slovenska, ale už na rozhraní 1. – 2. stor. po Kr. možno pozorovať rozvoj osídlenia a výroby aj keď v omnoho menšej miere a na menšom území, ako to bolo v staršom období. Tento obrodný proces však netrval dlho, pretože ho zastavili ťažké boje Rimanov s Germánmi, ktoré sa odohrávali na našom území počas tzv. markomanských vojen za cisárov Marca Aurelia a Commoda. Koncom týchto bojov boli násilne odvlečení aj Kotíni do provincie Palónia (dnešné Maďarsko) a tak postupne koncom druhého storočia po Kr. zanikla aj púchovská kultúra.

Jej význam pre kultúrny vývoj severného Slovenska zostáva stále nedocenenou kapitolou našej histórie a táto expozícia je len skromnou ukážkou mnohotvárnosti kultúrneho bohatstva tohto regiónu. Veď len razenie zlatých, strieborných a medených mincí sa na tomto území už nikdy nezopakovalo. Hutnícke zariadenia z Varína pracovali na takej vysokej úrovni, že podobnú dosahovalo slovenské hutníctvo až v 16. storočí. Výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu v takom veľkom množstve a kvalite sa opäť zopakovala až vo vrcholnom stredoveku. Železné radlice používané pri orbe na rozhraní letopočtov sa tu opäť objavili až v 9. storočí, keď toto územie bolo súčasťou Veľkej Moravy. Mimoriadny rozvoj vo všetkých oblastiach života, aký môžeme sledovať v období púchovskej kultúry sa v tomto prostredí opäť zopakoval až po vzniku miest v 13. – 14. storočí.

Otváracie hodiny

• Utorok   9.00 – 11.00 h
• Štvrtok 15.00 – 17.00 h
• Nedeľa 14.00 – 16.00 h

Mestské archeologické múzeum umiestnené v Župnom dome, Nábrežie slobody 522/1, 020 01  Púchov

Návštevy v ostatných pracovných dňoch týždňa alebo v iných časových intervaloch je možné si dohodnúť vopred:

• osobne a to na MsÚ Púchov – oddelenie školstva, kultúry, soc. vecí a športu,
• telefonicky: 0905 915 835.

Vstupné

• deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP                     1,00 EUR 
• dospelí                                                            1,50 EUR

Kontakt: 0905 915 835

Púchov, Štefánikova 21

Autori architektonického riešenia: Ing. arch. Mgr. art. Roman Muška, Ing. arch. Ladislav Vrbica, Ing. arch. Miroslav Mišún, Ing. arch. Milota Ondrišíková
Projektanti architektonickej časti: Architekt INVEST, s. r. o.
Projektanti – statika stavby: Ing. Peter Filipek, Ing. Libor Lukačovič, Ing. Emil Šustek
Hlavný zhotoviteľ: OHL Pozemné stavby a. s.
Hlavný stavbyvedúci: Ing. Jaroslav Hurta
Stavebník: Mesto Púchov
Dozorná činnosť: Peter Baštuga
Celkové investičné náklady bez DPH: 3,6 mil. €
Stavebné náklady bez DPH: 3,1 mil. €
Lehota výstavby: 04/2011 – 07/2013

Zastavaná plocha: 1.635,50 m2, obostavaný priestor: 17.525,00 m3, počet podlaží: PP – 1, NP – 2. Obchodné priestory: 374,00 m2, veľká sála: 282 miest, kapacita sedenia kino a divadelná sála: 84 miest.

Stavebných diel, akým je novostavba Kultúrneho a vzdelávacieho centra v Púchove, je v dnešnej nielen pre stavebníctvo zložitej situácii dielom, ktoré svojim účelom a významom nemá v súčasnej dobe na Slovensku konkurenciu. Neuveriteľnou skutočnosťou je aj jeho financovanie z finančných zdrojov Mesta Púchov, bez akýchkoľvek dotácií a eurofondov. Nachádza sa v centrálnej mestskej zóne mesta Púchov. Vstupy sú zo všetkých strán a po obvode sú prístupné samostatné obchodné prevádzky. Potrebný výrub zelene v priestore pre stavbu je kompenzovaný novou výsadbou a novými realizáciami parkových a sadových úprav. Dôležitým faktorom, ovplyvňujúcim kvalitu, funkčnosť a užívateľnosť diela je jeho optimálne dispozičné riešenie a prepojenie jednotlivých častí. Komunikácia medzi jednotlivými podlažiami je štyrmi vnútornými schodiskami a jedným osobným výťahom vo vstupnej hale. V 1. PP je do červeno-čiernej farby ladená malá divadelná sála s kapacitou 84 miest na sedenie z toho 12 dvoj-sedadiel, slúžiaca pre malé divadelné formy a 3D kino. Na 1. NP je do modro-sivej farby ladená hlavná sála celého objektu, a to veľká divadelná sála s javiskom s kapacitou 241 miest na sedenie, umiestnených v zásuvnej tribúne a 41 mobilných VIP sedení s ich možnosťou umiestnenia priamo pod pódium. Do veľkej sály sa vchádza cez vstupnú halu, prístupnú z oboch strán a je aj prístupovou komunikáciou do reštaurácie a na balkóny veľkej sály na 2. NP. Po obvode budovy je umiestnených deväť samostatných obchodných prevádzok. Na 2. NP je reštaurácia s kuchyňou a zázemím s predpokladanou kapacitou výdaja cca. 200 jedál denne, kancelárske priestory vedenia a tanečná zrkadlová sála. Budova je dvojpodlažná, čiastočne podpivničená s plochou strechou. Hlavná úroveň strechy je v úrovni rešpektujúcej okolitú zástavbu. Hmota vstupnej haly a hlavnej sály je z architektonického hľadiska akcentovaná zdvihnutím do dvoch rôznych úrovní. Najvyšším bodom budovy je javiskový komín s najvyšším bodom výšky +20,47 m.

Stavebno-konštrukčné riešenie: železobetónová nosná monolitická konštrukcia, vytvárajúca od základov, cez steny a stropy až po javiskový komín výnimočný tvar diela. Obvodový plášť budovy tvoria železobetónové zvislé nosné steny, do ktorých je kotvený fasádny systém zo sendvičových panelov, vyplnených minerálnou vlnou. Osobitosťou fasádnych panelov je neviditeľné upevňovanie v skrytom zámku panelov. Tieto panely sú inštalované vertikálne a vytvárajú tak vertikálny škárorez po celej výške budovy. Presklená časť fasády – hliníkové fasádne steny s prerušovaným tepelným mostom z dištančných profilov. Použité sú číre bezfarebné izolačné dvojsklá, ktoré sú podľa umiestnenia rozdelené ešte na bezpečnostné a protipožiarne. Stropné konštrukcie sú zo železobetónových dosák súvisle spojených so železobetónovými stenami. V priestore nad hľadiskom veľkej sály a nad javiskovým komínom je strešná konštrukcia oceľovej priehradovej konštrukcie.

Vnútorné povrchy stien a stropov – vápenno-cementové omietky, zo sadrokartónových akustických predstien a zo sadrokartónových podhľadov, ktoré sú v miestnostiach so zvýšenou vlhkosťou impregnované. V priestoroch veľkej sály, balkónov veľkej sály a malej kino-divadelnej sály sú steny a stropy kombináciou akustických sadrokartónov, akustických kmitajúcich kazetových panelov s povrchom z dyhovanej MDF dosky a hladkých sadrokartónov.

Jedna z júnových nedieľ v Púchove je už viac ako 30 rokov zasvätená folklóru. Od roku 1982 sa tu organizuje pravidelné festivalové podujatie – Folklórny Púchov. Prvý ročník folklórneho festivalu, vtedy ešte pod názvom „Folklórne slávnosti mieru“, sa uskutočnil 20. júna 1982 a bol spojený s Medzinárodným družstevným dňom. V ďalších rokoch sa pozmenil názov festivalu na „Ľudové slávnosti mieru“, aby sa nakoniec ustálil na názve „Folklórny Púchov“. Symbolom folklórneho festivalu sa stali traja trombitáši, dlhé roky sa na úvod podujatia spievala hymna „Tie záriečské zvony…“. Hneď prvý ročník folklórneho festivalu sa uskutočnil v prírodnom amfiteátri na Lachovci. Vystúpeniam tanečných a speváckych súborov zakaždým predchádzal krojovaný sprievod mestom, v ktorom účinkujúci pozývali obyvateľov mesta priamo na festival. Počas troch desiatok ročníkov sa na javisku vystriedalo niekoľko stoviek folkloristov z Púchova, z okolitých obcí, z regiónu Považia, ale aj hosťujúce súbory z celého Slovenska, Čiech, Srbska, ale napríklad aj Švédska. Účinkovali tu špičkové folklórne telesá, ako Šarišan, Detvan, Železiar, Lúčnica či SĽUK. Počas dlhých 32 rokov mal Folklórny Púchov jedinú prestávku – v roku 2001 sa v dôsledku úmrtia primátora Jána Štrbáňa prípravy festivalu zastavili a podujatie sa neuskutočnilo. Od roku 2009 sa v dôsledku nevyhovujúcich technických podmienok amfiteátra na Lachovci presunul Folklórny Púchov na pešiu zónu – Moyzesovu ulicu v centre Púchova.

PÚCHOVSKÉ KULTÚRNE LETO

Dva letné prázdninové mesiace nabádajú k označeniu „uhorková sezóna“. To však neplatí o ponuke kultúrnych podujatí v Púchove zastrešených pod názvom „Púchovské kultúrne leto“. Záujmové združenie právnických osôb Dom kultúry Púchov pripravuje už niekoľko rokov sériu zväčša víkendových podujatí, ktorými sa snaží spríjemniť staršej i mladšej generácii letné podvečery. Ide naozaj o pestrú zmes – koncerty najrôznejších žánrov (dychová hudba, folklórné piesne, rocková muzika i spevácke recitály), doplnené zaujímavými divadelnými predstaveniami. V júli pravidelne prichádza na Pešiu zónu do Púchova ako súčasť Púchovského kultúrneho leta Letný Bažant Kinematograf, v auguste sa zasa organizujú hry pre deti a ich rodičov pod názvom Kockoviny v Kočkovciach. Na záver Púchovského kultúrneho leta si organizátori pripravia väčšinou prekvapenie v podobe speváckej hviezdy, a tak sa na pódiu už objavili Marián Čekovský, Andrea Zimányiová či Kristína. Súčasťou Púchovského kultúrneho leta je i Púchovské táborové leto. Štyri týždne pestrej ponuky denných táborov pre deti v divadle, prevažne s divadelnou a folklórnou tematikou, ale aj s prázdninovou hravou výukou angličtiny alebo tvorivých dielní.

STAVANIE MÁJA + VATRA OSLOBODENIA

Prelom apríla a mája patrí v Púchove zaujímavému „trojpodujatiu“. To začína na Pešej zóne oslavami oslobodenia mesta v kombinácii so Stavaním mája. Oslavy oslobodenia mesta už tradične štartujú kladením vencov v Európskom mestskom parku, kde sa nachádza malý pamätník obetiam II. svetovej vojny. Stavanie mája na Pešej zóne je sprevádzané aj vystúpeniami miestnych folklórnych súborov. Po zotmení sa potom veselie presúva z pravej strany na ľavú – do miestnej časti Horné Kočkovce, kde vzbĺkne Vatra oslobodenia a po nej zaleje oblohu aj žiara ohňostroja.

PÚCHOVSKÝ JARMOK

Vďaka výhodnej geografickej polohe bol Púchov už oddávna prirodzeným obchodným strediskom v regióne. V Púchove sa pravidelne konali tzv. výkladné jarmoky, kde sa obchodovalo so spotrebným tovarom. Do roku 1655 sa nakupovalo a predávalo na štyroch takýchto jarmokoch (zimný, jarný, letný a jesenný termín – v pondelok po Novom roku, po Veľkej noci, po sv. Margite a po Všetkých svätých). Po tomto roku na príhovor Zuzany Lórantfyovej, vlastníčky a správkyne Lednického panstva, Trenčianska stolica povolila konať ďalšie dva jarmoky (v pondelok po sv. Trojici a Povýšení sv. Kríža). Pred výkladnými jarmokmi sa konali aj tzv. dobytčie trhy. Právo obchodovať s dobytkom získal Púchov v roku 1649 vďaka kráľovi Ferdinandovi III., ktorý vydal listinu s týmto privilégiom. V roku 1999 sa 350. výročie udelenia tohto privilégia stalo podnetom na znovuobnovenie tradičného jarmoku v Púchove. Ten sa stal najpopulárnejším a zároveň najnavštevovanejším podujatím, ktoré sa v meste koná pravidelne tretiu septembrovú sobotu. Rok 2015 bude rokom už 17. ročníka Púchovského jarmoku, ktorý vyhľadáva množstvo jarmočníkov z celého Slovenska i zahraničia. Súčasťou jarmoku je už niekoľko rokov aj varenie medzinárodných polievok, na ktorom sa podieľajú hostia z družobných miest – Omska, Bobrujsku, Hlinska či Starej Pazovy. Výťažok z predaja medzinárodných polievok putuje na charitatívne účely. Súčasťou podujatia je každoročne i pestrý kultúrny program.

MESTSKÝ BÁL

Počas januára a februára sa na území Púchova koná množstvo plesových podujatí – s kratšou i dlhšou tradíciou. Svoje plesy majú poľovníci, včelári, základné i stredné školy, už viac ako 30 rokov sa koná reprezentačný ples pod značkou Matador. Plesovú sezónu v Púchove však otvára Mestský bál. Jeho tradícia sa začala v roku 2005 a až do roku 2009 sa konal každoročne. Po päťročnej prestávke, spôsobenej vhodnými chýbajúcimi priestormi, sa Mestský bál vrátil do kultúrneho-spoločenského programu mesta v roku 2014 a bol oslavou znovuzrodenej mekky kultúry. Šiesty ročník Mestského bálu sa konal už v novopostavenom Mestskom divadle. Výborná zábava, skvelé jedlo a hviezdni interpreti sú tým, čo povyšujú Mestský bál nad ostatné plesy v Púchove. Návštevníci bálu mohli počas doterajších siedmich ročníkov počúvať piesne napr. Dalibora Jandu, Kataríny Knechtovej, Beáty Dubasovej či kapely Desmod.

MARTIN NA BIELOM KONI

Aj keď je pranostika o Martinovi na bielom koni jednou z najznámejších, len veľmi málo miest na Slovensku na dátum 11. novembra pripravuje špeciálne kultúrne podujatie. Púchov je výnimkou a bez ohľadu na počasie v tento deň každoročne na Pešej zóne zasneží. A ak nie priamo z oblohy, tak určite zo snehostroja, ktorý má organizačný štáb z Domu kultúry pre istotu vždy nachystaný. Kultúrne podujatie „Martin na bielom koni“ sa v Púchove organizuje od roku 2009 a organizátori sa ním snažia pred blížiacou sa zimou vytiahnuť rodiny s deťmi, aby družne a príjemne strávili novembrový večer. Púchov má aj svojho originálneho Martina, ktorý počas večera naozaj príde na bielom koni a rozdáva deťom darčeky. Stáva sa, že „Martinom“ je aj hlavný hudobný hosť podujatia, ktorým bol v minulosti napríklad Martin Harich. Minulý rok bol hlavnou hviezdou na pódiu spevák Adam Ďurica.

VEĽKONOČNÝ JARMOK

V roku 2011 pribudol do rodiny jarmokov v Púchove Veľkonočný jarmok. Doplnil tak ponuku jarmokov, ktorú doteraz zabezpečovali Púchovský jarmok v septembrovom termíne a Mikulášsky jarmok v decembrovom termíne. Veľkonočný jarmok nadviazal na tradíciu Vítania jari, počas ktorého miestni folkloristi – v duchu starodávnej tradície – hádzali Morenu do vody. Veľkonočný jarmok sa nesie v komornom duchu, rešpektujúc náboženské tradície v čase 40-dňového pôstu. Koná sa na Pešej zóne a hostí remeselníkov a predajcov z rôznych kútov Slovenska. Jarmočná ponuka je prispôsobená blížiacim sa veľkonočným sviatkom – zdobia sa tu kraslice, pletú korbáče a vynukujú medovníčky. V rámci kultúrneho programu sa predstavujú deti najmä z miestnych materských a základných škôl a miestnych voľnočasových zariadení.

MIKULÁŠSKY JARMOK

Tlačenky, klobásky, podlesníky, medovina – všetko tam je. Takto si zvestujú suseda susede, keď sa vracia v prvú decembrovú sobotu z púchovskej pešej zóny. Koná sa tu totiž druhý najobľúbenejší z púchovských jarmokov – Mikulášsky jarmok. Jeho tradícia sa začala v roku 2004. Už dávno pred oficiálnym otvorením je trhovisko zaplnené predávajúcimi i kupujúcimi. Celodenný program, o ktorý sa starajú zväčša deti z materských a základných škôl, základnej umeleckej školy a centra voľného času, vrcholí tradične rozsvietením veľkého vianočného stromčeka. Počas celého dňa môžu návštevníci jarmok stretnúť Mikuláša s Čertom i dvomi anjelskými pomocníkmi. A tradične vedľa hlavného pódia ponúkajú púchovskí poslanci Mikulášsky punč, výťažok z predaja ktorého slúži na charitatívne účely.

FAŠIANGY PO PÚCHOVSKY

Podujatie, ktorým sme sa pred šiestimi rokmi pokúsili vrátiť tradíciu fašiangového sprievodu a veselenia sa z dediny do mesta. Fašiangový sprievod miestnych folkloristov a masiek, s tradičným koňom a vyzdobeným rebriňákom, sa presúva na pešiu zónu alebo k divadlu, podľa miesta, kde sa podujatie koná. Samozrejmosťou je návrat ku všetkým fašiangovým tradíciám – k dobrej hudbe a zábave, k zabíjačkovým a iným špecialitám, k sladkým šiškám a fánkam i k tekutým, náladotvorným dobrotám, ako i k tradičnému pochovávaniu basy. Fašiangy po Púchovsky, to je dvojgeneračné a dvojdňové podujatie. V piatok alebo sobotu veselenie sa pre dospelých a v nedeľu (poslednú pred popolcovou stredou) Veľký detský karneval v maskách s pestrým programom, súťažami, sladkosťami a darčekovou tombolou pre deti a rodičov. Súčasťou oboch fašiangových dní je i vyhodnotenie NAJ masiek.

Tel. číslo: 042/463 14 88, E-mail: mestskakniznicapuchov@gmail.com

Mestská knižnica Vladimíra Roya (ďalej len knižnica) pôsobí od 1. 6. 2005 v priestoroch Malého župného domu v Púchove, kde sa presťahovala  po viac  ako tridsiatich rokoch z priestorov Domu kultúry  v Púchove. Je univerzálnou verejnou knižnicou mesta, ktorej zriaďovateľom je Mesto Púchov. Vo fonde knižnice je cca 30 000 zv. kníh, vo voľnom výbere je cca. 15 000 zv. kníh. Nachádza sa tu detská literatúra, beletria  i odborná literatúra.  Ročne navštívi knižnicu 10–12 tisíc návštevníkov, zaregistrovaných čitateľov má ročne knižnica cca. 1 200. Všetkým občanom zabezpečuje prístup k dokumentom a informáciám  z vlastných i externých  zdrojov.

Pri registrácii  musí budúci čitateľ predložiť občiansky preukaz a zaplatiť ročný poplatok:

• deti do 15 rokov = 1,- EUR
• študenti a dôchodcovia = 1,65 EUR
• dospelí = 3,31 EUR

Po vyplnení a podpísaní prihlášky dostane čitateľ preukaz, ktorý je neprenosný a platí len pre čitateľa na meno ktorého bol vystavený. Výpožičná doba pri absenčnom vypožičiavan í/domov/ je 31 dní, jej predĺženie je možné najviac 2x o ďalších 31 dní.

Na požiadanie čitateľa môže knižnica sprostredkovať výpožičku dokumentu, ktorý nie je vo fonde, prostredníctvom  medziknižničnej výpožičnej služby (MVS) z inej knižnice. Táto služba je platená.

Čitatelia sú povinní dodržiavať výpožičný poriadok. Jeho porušením zaniká členstvo v knižnici.

Vo svojej  kultúrno – výchovnej činnnosti sa  knižnica zameriava hlavne na prácu s deťmi materských  a základných škôl, pre ktoré pripravuje besiedky o knihách a knižnici, rozprávkové dopoludnia, informatívne  prípravy, besedy so spisovateľmi a pod.

Knižnica odoberá aj dennú tlač: PRAVDA, SME, NOVÝ ČAS, regionálnu tlač: MY NOVINY STREDNÉHO POVAŽIA, PÚCHOVSKÉ NOVINY, týždenníky – SLOVENKA, ŠARM, PLUS 7 DNÍ, TÝŽDEŇ a mesačník – EMMA.

Otváracia doba:

Pondelok – Piatok:  8.00 – 17.00 h
Sobota, Nedeľa: zatvorené

Zamestnanci mestskej knižnice:

• Oľga Rosinová
• Ľubica Balátová
• Marián Kudlej